Keď som kráčala po cestičke od hlavnej brány, zámok nebolo vidieť, zato som videla veľmi veľa maličkých králikov a veveričiek, ktoré boli ochotné prísť až úplne k vám a čakali na nejaký oriešok. A po pravej ruke som objavila kupole, ktoré pripomínali hvezdáreň. Nachádza sa tu totiž Observatory Science Centre , ktoré sa ozývalo detským smiechom, pretože tam bolo detí asi zo štyroch autobusov, čo stáli na parkovisku.
Moja nálada bola nastavená na romantický zámok a preto som išla ďalej a čakala, kedy ho konečne uvidím. Vynoril sa spoza zákruty, zaliaty lúčami slnka a chránený hradbou kvitnúcich rododendrónov, bol to takzvaný pohľad pre bohov.
Aj vodná priekopa bola ako má byť a tak si vôbec nie je ťažké predstaviť na arkádovom moste cválajúceho rytiera alebo koč s krásnou princeznou ako z historických románov. Celý zámok je obklopený obrovským lesoparkom, ktorý majú návštevníci k dispozícií.
Pohľad na zámok od prístupovej cesty
Cimburie s vlajočkami.
A čo by to bol za zámok, keby nemal vežu.
Táto bola priam ukážková a myslím, že rytier už princeznú zachránil, len mohol ešte upratať rebrík. Keď sa návštevníci spämatajú z toho krásneho pohľadu na hlavné priečelie, začnú podľa plániku objavovať mnoho ďaľších zákutí, ktoré síce nepatria do minulých storočí, ale rozhodne poskytnú dobré služby.
Čajovňa, kde sa dá dostať aj mnoho iných vecí ako preslávený anglický čaj s mliekom, čo mimochodom nie je môj obľúbený spôsob pitia čaju. Za zmienku a pohľad stojí aj tento nádherný strom. Mám chuť ho nazvať dub a možno sa aj trafím, ak nie tak nech mi je odpustené, pretože prírodopis nepatril k mojim silným predmetom.
Po tomto chodníčku sa dostanete priamo k zámockej záhrade - Elizabethan Garden, ktorá je oázou pokoja a relaxu.
No nesadnite si!
O záhradách, a hlavne o tých anglických netreba písať, treba ich vidieť a hlavne vnímať celým telom aj dušou. Toľko dobrej energie a pozitívnych vibrácií z krásy, koľko sa dá tu získať, nezískate nikde.
Poďte, zavediem vás do rajskej záhrady!
Tri strážne tuje, ale nebojte sa, vstúpte, ste očakávaní.
Ružová záhrada, posaďte sa prosím, predstavenie začína.
Motýlia záhrada, bola síce bez motýľov, ale boli asi služobne vzdialení a prídu hneď.
Slnečné hodiny, a predstavte si, funkčné !
Shakespearova záhrada. Na tých tabuľkách boli jeho verše, takže mohli ste si prečítať povinnú literatúru na ozaj peknom mieste. K tejto záhrade patrili aj takéto záhadné skrinky, ktoré som sa bála otvoriť, ale nakoniec som tam našla tiež iba úryvky z jeho hier.
Ešte k tým lavičkám. To je taký anglický fenomén, ktorý sa mi veľmi páčil. Na každej lavičke bolo meno niekoho, kto tú lavičku venoval a predstavte si to prekvapenie. Nenašla som v celom južnom Anglicku ani jednu lavičku polámanú, zničenú alebo iným spôsobom poškodenú. Možno preto, že každá niekomu patrila a chránilo ju jeho meno.
A toto sú, prosím rododendróny, ktorých sú tu celé aleje, voňajúce a v rôznych farbách.
No a tento anjelik je tu zamestnaný ako dozor, ale poviem vám, že moc sa tu nenarobí.
To je asi všetko a nabudúce sa pozrieme do prastarého opátstva v Battle, ktoré si pamätá Wiliama Dobyvateľa a všetky jeho boje.
