To moje malé mesto im to však nezazlieva, nebráni im v rozlete. Iba čaká. Čaká, že sa možno vrátia späť, keď budú unavení hlukom, smogom a davmi ľudí na cestách, v obchodoch a v MHD. Možno sa vrátia v pokoji a v kľude vychovať novú generáciu mladých ľudí, ktorí znova budú túžiť po veľkomeste. A tak sa znova rozkrúti kolobeh odchodov a návratov.
Gule z vesmíru nemajú len na Kysuciach.
Coca cola for ever.
Iba peši, prosím!
Moje mesto je najkrajšie na jar, v lete, na jeseň a aj v zime. Pretože poznám každú ulicu, každý dom, každú cestičku spájajúcu záhradky a ulice. A hlavne poznám ľudí. Každý deň stretávam ľudí, ktorých poznám. Stretávam ich v práci, v obchodoch alebo len tak na prechádzkach. Poznám celé rodiny a ich príbehy. Je v tom niečo upokojujúce, je to istota, je to domov.
Jar
Leto
Jeseň
Zima
Je to úžasný pocit, keď sa v nedeľu prechádzate mestom a v priebehu 10 minút neprejde mestom ani jedno auto. Pri fontáne sedia mladé rodiny s deťmi naháňajúcimi holubov a penzisti debatujú o všetkom a o ničom. Teenageri skúšajú svoje umenie na skateboardoch a kolieskových korčuliach a celé je to všetko o takej zvláštnej atmosfére, ktorú vo veľkomestách nenájdete. Akoby sa všetcia poznali.
Za desať šesť
Moje mesto založil Tomáš Baťa a najstaršia štvrť dvoj, štvor až osemdomkov bola postavená pre ľudí, ktorí boli zamestnaní v obuvníckej fabrike. Domy z červených tehál dali názov celej ulici.
Červená ulica
A ešte niečo patrí neodmysliteľne k môjmu mestu aj keď pomaly, ale iste ich vytínajú a mne budú veľmi chýbať. Japonské čerešne. Kvitnú v máji a týždeň alebo dva sú okrasou celého mesta.
" Japonská" ulica
Ale môžu byť aj biele, čo poviete?