Ja mám to šťastie, že naša rodina sa pri tejto príležitosti stretáva v Banskej Štiavnici. Možno si to ľudia ani neuvedomujú, ale jeseň dáva tomuto mestu znova jeho prívlastok "zlaté mesto". Nie nadarmo bola Banská Štiavnica zaradená medzi skvosty aj na zozname UNESCO. Jedinečná poloha, história kráľovského baníckeho mesta, množstvo historicky a architektonicky cenných budov, jedinečné tajchy a nádherná príroda, to všetko predurčuje Banskú Štiavnicu k tomu, aby sa stala lákadlom pre turistov našich, ale aj zahraničných. Ale... U nás, bohužiaľ, vždy je nejaké to ale. Každý rok sa presviedčam, že tu, ako sa to ľudovo povie, skapal pes. Miestna podnikateľská komunita sa asi nepotrebuje zviditeľňovať a pravdepodobne ani nepotrebuje zarábať na turistoch, čo rozvoju mesta vôbec neprospieva. Budovy, ktoré ešte za socializmu dlhé roky reštaurovali poľské firmy za štátne peniaze, sa opäť začínajú podobať na ruiny.
Cestou na Trojičné námestie
Príroda sa snaží viac ako ľudia
Trojičné námestie zíva prázdnotou a budovy, ktoré boli v posledných desiatich rokoch premaľované sa už znova začínajú rozpadať. Veľa domov ešte len čaká na svoje vzkriesenie a služby v pohostinských zariadeniach sú katastrofálne. Domorodcov tu skoro ani nestretnete a po turistoch ani stopy. A tak si túto slovenskú perlu pozerám očami svojej kamery iba ja.
Morový stĺp na Trojičnom námestí je možno pripomienkou toho, ako ľudia húfne opúšťali miesto pred touto chorobou, ale ja mám taký dojem, že sa doteraz nevrátili. To predsa nie je možné, aby také krásne mesto bolo také opustené.
Jediná otvorená reštaurácia na námestí
Každý rok máme problém, kde by sme si ako rodina posedeli, najedli sa podebatovali. Ak aj nejaké podniky v meste sú, väčšinou sú zavreté vtedy, kedy by mali najviac hostí a tak sa schádzame už tretí rok na Trojičnom námestí v reštaurácii, ktorá je spojená s pivárňou, kde možno nevaria zle, ale úroveň obsluhy a služieb je minimálnej úrovni. Pamätám sa na minulý rok, keď sa mladá čašníčka zľakla, že sme až dvadsiati a utekala sa schovať do kuchyne, hoci mala prázdnu reštauráciu. Nechala nás asi polhodinu sedieť v jedálni, kým znova vyšla na plac. Asi ju vedúci musel dlho prehovárať. To, že doplietla čo sa dalo, sme prehliadali, pretože sme si nechceli kaziť radosť s rodinného stretnutia.
Len ma tak napadlo, že by sa pán Kaník mal vrátiť do rodného mesta, uchádzať sa o miesto starostu a urobiť preň aspoň to, čo urobil Ján Slota pre Žilinu. Bánska Štiavnica by si to zaslúžila.
Ešte že počasie bolo krásne a mesto sa kúpalo v lúčnoch jesenného slnka. Chovalo sa ako prvotriedna modelka. Posúďte sami.
Atmosféra starých domov, brán a záhrad s farbami jesene.
Jesenná výzdoba
Pohľad od brány chemickej školy.
Vstup do botanickej záhrady, ktorá tiež patrí ku krásam tohto mesta. Nachádza sa tu ako súčasť lesníckej a drevárskej školy.
Nový zámok - pohľad z botanickej záhrady.
Jesenná idyla